Na Zemi nie je človek, ktorý by o niečom nesníval, ktorý by občas nenosil ružové okuliare a chcel vidieť veci inak, poprípadne ich túžiť nejako zmeniť. Snívajú bohatí aj chudobní, smutní aj šťastní, osamelý, ale aj ľudia prekypujúci spoločnosťou vôkol seba, mladí aj starí. Keď sa povie slovo sen, ľudia si hneď predstavia teplú pohodlnú posteľ. Sny, to nie sú len predstavy a deje prežité v spánku. Snívať sa dá aj s otvorenými očami. Niektorí tak robia celý život, iní len keď sú zaslepení inými okolnosťami, ktoré im bránia v ich bežnom normálnom racionálnom zmýšľaní. Je to bežný jav a ostatní si na to už zvykli. Pod pojmom sny by sme si mohli vyjaviť aj skryté túžby, ktoré by sme najradšej vymenili za prítomnú skutočnosť, túžby, splnením ktorých by sa náš život zmenil k lepšiemu a všetko by v ňom "klapalo" podľa našich predstáv. Z toho vyplýva, chcieť niečo zlepšiť. Niet azda človeka, ktorý by sníval o niečom, čo by jeho život mohlo nejako negatívne ovplyvniť. No keby sa mávnutím čarovného prútika splnili každému všetky jeho sny, potom by sme sa tak prinajlepšom asi dostali do Anderssenových rozprávok, do sveta fantázie. Kladiem si otázku: Prečo potom ľudia snívajú častokrát o veciach, ktoré sú v ich nedosiahnuteľnej rovine? Možnože preto, aby sa aspoň na chvíľu vymanili z ich reálneho každodenného sveta, ktorý sa im zdá až príliš sivý, všedný. Ale veď o tom sú sny, chcieť niečo viac. Sny znamenajú vôbec možnosť na niečo také myslieť. Sny, to je komnata všetkých, pre daného jednotlivca kladných myšlienok a túžob. Čo bude ďalej, to už zostáva len na nás. Človek by si mal splniť sny, prinajmenšom sa o to aspoň pokúsiť. Nie je nič lepšie, ak máme vytýčený určitý cieľ a snažíme sa ho "dotiahnuť" až do konca. Keď sa v mysli vzdáme už na začiatku, a psychicky sa začneme pripravovať už na vopred vymyslený neúspech, potom už naozaj nie je veľká šanca na opak. Veľa ľudí to takto robí, jednoducho sa podceňujú. Kedy vlastne človek vie, že práve tento sen sa mu nikdy v živote nesplní? Častokrát platí aj nie veľmi filozofické pravidlo "Náhoda je sviňa" alebo "Jeden nikdy nevie". Veľakrát dopomôže aj obyčajná náhoda, bez nášho úsilia. Sú sny dlhodobé a krátkodobé. Na tie dlhodobejšie treba pevnú vôľu a chuť, a trvá to niekedy aj pár rokov, kým sa dostaví prvý, dlho očakávaný výsledok. No sú potom o to krajšie, keď sa pozrieme dozadu, čo všetko im predchádzalo, koľko námahy a úsilia sme im museli venovať a koľko vecí sme si museli neraz odoprieť. Takýmto snom môže byť napríklad pekný dom. No nemusia to byť ale len hmotné veci. Niekto by mohol túžiť napríklad po úcte alebo inej duševnej satisfakcii, ktorá mu dosiaľ chýbala alebo bola málo ocenená. Krátkodobé sny sú také, pre ktoré rozhodnutia robíme z dňa na deň a hneď máme možnosť vidieť aj odozvu. Niektoré túžby sa u ľudí s odstupom času môžu zmeniť alebo až zaniknúť. Dosiahnuté je to s uvedomením si možných následkov, keď pochopíme a spoznáme aj druhú "stranu mince", postupnou zmenou názoru, ktorá sa k nám dostavila najčastejšie s vekom alebo vplyvom rôznych iných vedľajších zložiek, buď priamych ako naše najbližšie okolie alebo aj iných nepriamych. Zaniknúť môžu aj jednoduchým zložením si tých ružových okuliarí, cez ktoré sme sa na tento svet pozerali s väčšou obľubou. Pochopiteľne. Ale nikdy nenastáva stagnácia našich túžob. Zajtra ma možno stretne niečo nové, zmení sa mi môj plán a tak. Vždy sa objavujú nové, splniteľné a niektoré možno nesplniteľné. A o tom to je. V snívaní je dovolené všetko. Nikto vám ich nemôže zobrať, nemôžu vás za ne stíhať či súdiť. Doposiaľ na to nemal nikto také právo a ani mať nebude. Každý ma dosť síl na to, aby sa pokúsil naplniť svoje sny. No nie každý na to má odvahu, čo je veľakrát na škodu!