1999 (prvý príbeh, ktorý som napísal)

Bola daždivá noc. Po prúde rieky cválali dvaja jazdci a celou cestou ešte nič neprehovorili.
- Zounds, vykríkol jeden.
- Čo sa deje Jemmy ?
- Nevšimol si si ? Tu pred nami sú stopy. Zosadli a preskúmali ich.
- Boli to indiáni, lebo nemali podkuté kone. Sú asi na bojovom chodníku.
- Máš pravdu Daivy. Ale museli tadiaľto prejsť len pred chvíľou, lebo dážď by zmazal stopy.
- Áno, musíme mať oči na stopke. Ešte sa tu porozhliadali a opatrne pokračovali v ceste. Búrka pomaly slabla, až nakoniec prestala. Utáboriť sa nemohli, a tak museli ísť ďalej.
- Čo myslíš, kedy sa dostaneme k rieke Colorado?
- Tak asi za dva-tri dní.
- Už by sme si mohli aj oddýchnuť. Pozri, tam je vhodné miesto, za kríkmi nás nebude vidno. Koňom dali piť a nechali ich pásť sa, a oni si ľahli na vopred určené miesto. Nepovažovali za potrebné strážiť, a to bola osudná chyba. Jemmy a Dayvy boli dvaja neodlučiteľní kamaráti. Priatelia volali Jemmyho Tučný Jemmy, lebo bol tučný a Dayvyho Dlhý Dayvy, lebo bol chudý a vysoký. Na poludnie spali Tučný Jemmy a Dlhý Daivy ako zabití. Zrazu, spoza kríkov sa vynorili štyria indiáni. Ten najstarší asi náčelník rozkázal:
- Vy dvaja na toho tučného a my dvaja na toho chudého! Vyskočili a hneď ležali na kamarátoch. Poviazali ich. Okradli ich o všetko čo mali. Chceli vyskočiť, ale nemohli. Bránili im vtom putá na rukách a nohách, ktoré sa im zarezávali až do mäsa. Dayvy sa spýtal:
- Čo to má znamenať? Akým právom nás... Ďalej už nedopovedal, lebo mu náčelník vrazil medzi rebrá pesť.
- Mlč, ty pes! Okríkol ho náčelník.
- Teraz máme všetky práva. Teraz je vykopaný tomahawk medzi nami Komančmi a psami Apačmi a tak tiež proti bledým tváram. Pôjdete s nami a v našich vigvamoch vás upálime pri mučiarskych koloch, a keď sa budete brániť, tak vás oskalpujeme. Howgh! Kamaráti ešte dúfali, že ich príde zachrániť Old Shatterhand a Winnetou, lebo sa mali stretnúť pri rieke Colorado. Keď neprídu za určitý čas na miesto stretnutia, pôjdu ich zálesáci hľadať. Len to ich povzbudzovalo a dodávalo im silu. Po troch hodinách prišli do tábora. Bolo tu nad tristo dobre ozbrojených Komančov. Tváre mali pomaľované bojovými farbami. Keď uvideli zajatcov, spustili víťazoslávny krik. Zajatcov priviazali o strom a postavili k nim stráže.
- Hej, Daivy, čo myslíš, dostaneme sa z tejto kaše sami alebo s nejakou pomocou?
- Z toho sa asi sami nevysekáme. Aspoň keby sme mali nôž alebo nejakú zbraň. Zatiaľ, čo sa rozprávali , čas rýchlo ubiehal až kým nastala noc.
- Skúsme pretrhnúť putá. Zašepkal Jemmy.
- Nejde to. Putá sa mi len zarezávajú do mäsa. Odvetil Dayvy.
- Počuješ ten tichučký šuchot za nami?
- Hej, a teraz mi niekto uvolnil putá. Zrazu sa pred nimi objavila malá tučná osoba.
- Dobrý deň, páni!
- Hej pane, čo tu robíte? Spýtal sa Jemmy.
- Ak sa nemýlim, bol som tu na prechádzke so svojimi priateľmi, Hi, Hi, Hi.
- Hej, ten smiech som už niekde počul. Nieste vy náhodou Sam Hawkens?
- Tak ma aspoň volajú. Hi, Hi, Hi. No, ale už poďme, kým sa neprebudia indiáni. Už na vás čakajú kone. Skontrolovali ešte omráčené stráže, a pobrali sa preč. Keď prešli hodný kus peši, nasadli na kone a hnali sa cvalom. U Sama Hawkensa to bola mulica Mary, stará a už skoro vyplznutá. Sam bol malej postavy. " Klobúk" už možno oslavoval storočnicu. Dlhý lovecký kabát mu visel až po päty. Obuté mal gumené čižmy, vysoké až po kolená. Z pralesa fúzov mu svietili dve malé, ale šibalské oči. Asi po polhodine cesty sa ozval Sam:
- Tu budeme táboriť. A tu sú moji druhovia Will Parker a Dick Stone. Pozdravili sa a vyrozprávali celý príbeh o tom, ako ich zajali. Potom už nasledoval spánok. Prvý strážil Sam so svojou Liddy. Liddy je Samova stará zhrdzavená puška, ktorou trafí každý cieľ. Po ňom nasledoval Dick Stone a potom to už pokračovalo, ako spali v poradí. Ale po dnešnom dni sa nikomu nechcelo spať a tak sa Sam začal vypytovať, kam majú namierené.
- My ideme na sever k pueblovým indiánom. Keby ste chceli, mohli by ste ísť s nami.
- Nie, nie, ďakujeme. My sa máme stretnúť s Old Shatterhandom a Winnetouom pri rieke Colorado.
- Thunder-storm. Colorado je nám po ceste. Keby ste dovolili, mohli by sme ísť s vami?
- Áno mohli, ale keď chceme dôjsť na miesto ešte pozajtra večer, museli by sme vyraziť už hneď teraz.
- No nič nám v tom nebráni, veď nikomu sa nechce spať a ešte máme na krku Komančov. Hi, hi, hi. Zotreli všetky stopy a odišli cvalom. Po ceste sa nezastavovali, lebo mali napojené a oddýchnuté kone. Žiaľ zásoby sušeného mäsa nemali veľké a po ceste si museli uloviť prériového vlka. Po ceste sa objavovala zelená tráva, a to značilo, že sú blízko pri vode - rieke Colorado. Počas cesty vyrozprával Dlhý Daivy, kde sa majú so zálesákmi stretnúť. A zase nastalo ticho. V krajine bolo čoraz viac stromov a kríkov. Po dlhom mlčaní sa ozval Sam:
- Podľa toho, čo ste my povedali, mali by sme tam byť za dve hodiny, ak sa nemýlim. Takže môžeme ísť cvalom, aby sme dohnali to, čo sme zameškali. Rýchlo hnali kone, aby tam boli v dohodnutú hodinu, a aby si zálesáci nemysleli, že sa im niečo stalo. Nuž keď tam prišli, nikoho tam nebolo.
- Ale čo sa mohlo stať? Veď Old Shatterhand vždy dodrží slovo. Pýtal sa Jemmy Dayvyho.
- Radšej sa tu rozhliadnime, určite nám nechali nejaké znamenie. Zosadli z koňov a išli hľadať stopy a znamenia. Sam Hawkens už lepšie poznal Old Shatterhanda, lebo bol jeho učiteľ a myslel si - tušil, že stopa bude pri alebo na strome. Všetko si obzeral a už si myslel, že sa zmýlil ale napriek tomu sa tam ešte porozhliadol a zamyslel sa, aké mu už dal Old Shatterhand znamenia. Zrazu mu napadlo, že raz mu nechal Old Shatterhand lístok zastrčený pod kôrou. Hneď začal prehľadávať všetky kmene stromov. Hneď pri prvom mal šťastie. Našiel neveľký papier, na ktorom bolo napísané toto: "Vojnová sekera medzi Apačmi a Komančmi je vykopaná. Ja a Winnetou velíme apačským oddielom. Prepáčte, že sme sa s vami nemohli stretnúť. Old Shatterhand." Sam rýchlo vybehol nájsť kamarátov, aby im oznámil znenie odkazu. Prvý raz sa ozval Will Parker ku Dayvymu a Jemmymu:
- Teraz musíme byť ostražití, lebo tí Komančovia, z kadiaľ sme vás vytiahli budú na blízku.
- Máš pravdu, na nich sme celkom zabudli. Jeden z nás piatich sa musí vrátiť naspäť, či nás sledujú. -Tiež po prvý raz sa ozval Dick Stone
- Myslím, že by som to mohol byť aj ja. -Povedal Will.
- Ty, ty greenhorn? Ty sa hneď prezradíš. Ty nikam nepôjdeš! Nahneval sa Sam. Samozrejme, že Will nebol žiaden greenhorn, ale Sam ho vždy tak volal.
- Na túto akciu sa podujmem ja sám. Povedal Sam. Za ten čas, čo sa Sam s Willom škriepili, pripravil Dayvy a Jemmy oheň a niečo na jedenie. Keď sa najedli, Sam sa vybral na výzvedy. Netrvalo ani pol hodiny, keď sa Sam vrátil udychčaný a spotený.
- Už by sme sa mohli aj vypariť, lebo Komančovia sú nám za pätami. Hi, hi, hi.
- No hovor, čo si zistil.- Povzbudzovali ho priatelia. Sam začal:
- Ani nie pol hodiny odtiaľto sú päťdesiati Komančovia pod velením Kiba Homašiho. Prenasledujú nás. Zajtra nás chcú prepadnúť.
- Musíme ich nejako prekabátiť. -Ozval sa Will.
- No, ale ako, ty starý nepolepšiteľný greenhorn.
- Už to mám. -Ozval sa Dayvy a pokračoval:
- Piati na päťdesiatich, to by bol strašný boj. Hlavne pre nás. Ale keby sme išli pre pomoc Apačov, hneď by bolo všetko vyriešené. Najbližšiu pomoc máme až v Llane Estacade, kde býva Bloody Fox so svojimi sluhami. Keď berieme do úvahy, že je to najbližší spojenec, tak by sa tam mal zastaviť aj Winnetou s Old Shatterhandom. A vlastne oni majú len zopár hodinový náskok. A keby sme hneď teraz vyrazili cvalom, mohli by sme byť pri Bloody Foxovi už zajtra večer. Zotreli všetky stopy a odcválali. Cesta k Bloodymu Foxovi je samá púšť. On má jedinú oázu v púšti Llano Estacado, ktorá je skrytá v kaktusovom poli a zálesáci sa s ním dobre poznali. Sam Hawkens napojil kone, a nabral plné fľaše vody. Nemohli robiť veľké prestávky, lebo za chrbtom mali červenokožcov. Asi po šiestich hodinách sa dostali ku kaktusovému poľu.
- No, a teraz kde?- Spýtal sa Dayvy.
- Mám návrh. -Ozval sa Sam. -Pôjdeme kúsok popri kaktusoch a budeme hľadať stopy našich priateľov.
- Pochybujem, že ich nájdeme, veď takí skúsení lovci si dajú pozor. -Zaprotestoval Dick Stone.
- Za pokus to stojí. -Nedal sa Sam. Kaktusy boli na sebe tesne pritisnuté, takže sa cez ne nedalo prejsť, lebo dvadsať centimetrové pichliače vtom bránili. Ako tak išli, Will Parker niečo zbadal.
- Tam niečo je. A mal pravdu. V piesku našli stopy dvoch koní, ako smerujú k cestičke cez kaktusy.
- To musel byť Winnetou a Old Shatterhand. -Ozval sa Jemmy.
- Máš pravdu, smerujú k Bloodymu Foxovi. -Odpovedal Dayvy Urobili si krátku prestávku a hneď potom odišli. Stále sledovali stopy, a už si aj niekedy mysleli, že našli zlé, ale po hodinách blúdenia cez kaktusové bludisko zbadali malý domček.
- Konečne sme tu. -Vzdychol si Will Parker. Oproti ním vyšla černoška, slúžka Bloodyho Foxa.
- Good evening meššúrs, čo vás k nám priviedlo? Sam pohotovo odpovedal:
- Hľadáme pána Old Shatterhanda a pána Winnetoua. Nie sú náhodou tu?
- Máte šťastie, práve sa chystajú na cestu. Sam rýchlo zoskočil z koňa a šiel za dom do malej stajne. Práve vychádzal Winnetou a Old Shatterhand vonku.
- Hello meššúrs. -pozdravil Sam.
- Hi, odzdravil Old Shatterhand. Čo tu robíš Sam?
- No, my máme taký malý problém. Vieš, keď si nám nechal odkaz, už sme mali za pätami bandu Komančov, a odvtedy sme na ceste. Sam vyrozprával všetko, čo sa im stalo, a práve keď skončil, vyšiel Bloody Fox.
- Ako vidím, sú tu všetci moji priatelia.
- Good evening. -pozdravil Sam a jeho kamaráti. Sam naspäť vyrozprával celý príbeh, ktorý zažili.
- Pochybujem, že by sa Komančovia odvážili prísť do tohto bludiska. Načo by mali riskovať kvôli dvom utečencom. Ale aj keby prišli, prichystali by sme im priúčku. -povedal Old Shatterhand
- Len my ôsmy a nejakí sluhovia? -spýtal sa Dayvy.
- Nevieš, že všetci indiáni sa boja mojej čarovnej pušky, čo vystrelí dvadsaťpäť nábojov naraz? Stačilo by ich len vystrašiť a určite by aj ušli. Stavím sa, že prídu dnes v noci. Musíme si rozdeliť stráže. Dvaja budú strážiť dve hodiny. Neskôr potom, ako sa dohodli, opiekli si mäso na večeru. Do desiatej si hovorili svoje zážitky a potom išli spať. Prví strážili Old Shatterhand a Dlhý Dayvy. Cez celé dve hodiny sa nič nedialo. Po nich nasledoval Winnetou a Sam Hawkens.
- Hej, Winnetou, videl som za tým krovím človeka.
- Máš pravdu, teraz tam niečo šuchlo.
- Choď zobudiť ostatných! -rozkázal Winnetou. -Ja pôjdem pozrieť, koľko ich je. Obidvaja sa rozišli. Keď prišiel Sam s posilou, Winnetou tam ešte nebol.
- Kde len je. -strachoval sa Dayvy.
- Neboj sa , on sa vie o seba postarať. -odpovedal Old Shatterhand. Asi o pätnásť minút počuli strašne slabý šuchot. Bol to Winnetou.
- Je ich tam asi tridsať. Päť stráži som zneškodnil a odvliekol preč. Mám plán: musíme k ním prejsť z druhej opačnej strany. Sú tam dobré kamene, za ktoré sa môžeme skryť. Zopár rán vystrelíme na ostro do nich a pár do vzduchu
- Dobrý plán. -povedal Will Parker.
- Dobre. Poďme! Bez hluku sa premiestnili a skryli za kamene.
- Dobre, nech Old Shatterhand začne! -pošepkal Winnetou.
- O.K. Zrazu bolo počuť dvdsať rán , naslepo vystrieľaných do tmy, potom všetci strieľali do vzduchu. Bolo počuť samé výkriky. Zrazu bolo ticho ako v hrobe.
- Tu je Old Shatterhand, obkľúčili sme vás. Ak sa nevzdáte a neodovzdáte nám zbrane, roztrieľame vás na rešeto. Ak nás poslúchnete, tak zapáľte päť ohňov. Ak sa podriadíte, tak potom vás pustíme. Naraz bolo asi pätnásť minút ticho. Zrazu sa ozval hlas:
- Hovorí k vám Kita Homaši. Kmeň Komančov nie je zbabelý, ale proti Old Shatterhandovi a Winnetouovi nič nezmôže. Pristúpime na váš návrh, ak nám necháte aspoň nože.
- Na to nech môj červený brat ani len nepomyslí. Vy ste nás chceli napadnúť a zobrať nám životy. Necháme vám jeden nôž. Naspäť bolo asi desať minút ticho. Zrazu sa rozsvietilo päť ohňov. Ležali tam štyria zranení, a ostatní im pomáhali. Vystúpil z nich jeden indián.
- Urobili sme ako ste chceli.
- Dobre. Pušky a nože nahádžte na dve kopy! A všetky! Piati indiáni zozbierali zbrane, a nahádzali ich na dve kopy.
- A teraz sa postavte do radu! Keď sa Komančovia zaradili, vystúpili víťazi pred nich s namierenými puškami.
- Sam a Dayvy! Choďte skontrolovať, či nemajú ešte nejakú zbraň! Will, zožeň nejaké šnúry alebo laná! -rozkázal Old Shatterhand. Keď Sam a Dayvy skontrolovali zbrane a indiánov, Will s Winnetouom poviazali zajatcov.
- Ale Old Shatterhand sľúbil, že nás pustí. -pýtal sa Kita Homaši.
- To hej, ale keby som vás teraz pustil, tak by ste nás ešte mohli prepadnúť. Zostanete tu do rána. Howgh! Stráž nakládla oheň a ostatní išli spať. Všetci okrem zajatcov spali až do desiatej. Keď vstali, najedli sa, a každému zajatcovi dali kus mäsa a pár glgov vody. Old Shatterhand podišiel k náčelníkovi:
- Ak Slnko vyjide najvyššie na oblohu, prepustíme vás. Dostanete jeden nôž a fľašu vody. Keď bolo poludnie, vypustili Komančanov s jedným nožom a fľašou vody. Po hodine sa za nimi pustil Sam Hawkens, či sa náhodou nevrátili. Ale červenokožci nemali toľko odvahy a smerovali na juh, najbližšie ku Komančským kmeňom. Zálesáci potom zostali pri Bloody Foxovi ešte pár dní.